Vojtech Mihálik

                    i.        Životopis a doba


           

                  ii.        zbierka Tŕpky


          podobne ako aj Tajovského Tŕpky – sú to ženy, ktoré trpia, majú bolesť skôr duševnú ako fyzickú


          smutné príbehy žien


          problém emancipácie „tu stoja a žalujú ženy“


          rôzne typy žien: vdovy, starenky, židovky, matky, panny…


          komplikovanosť -náročnosť života

                 iii.       Vzťah k téze

a)
      
báseň Staré židovky


          ľútosť nad ženami -židovkami -boli v koncentračných táboroch -sú poznačené psychicky i fyzicky „Slnko lahodí nervom, vypíja nočný strach“ „Staré židovky sedia na pláži, dobrovoľne si pečú zvrásnené telá, čo náhodou unikli peciam


          vzdali sa svojho ženstva -nemohli žiť ako chceli


          je to ako opis reality- ukazuje obraz tela ženy -jej fyziognómie -telo akoby odrážalo dušu ženy „Páľavé núkajú svoje ospalé prsia a bruchá a stehná, svoje ďaleké zmučené ženstvo, sedia a driemu ako plastické mapy“

b)
      
báseň Zaostalé ženy


          o ženách, ktoré strávili život v domácnostiach- sú utrápené a ich deti „ich preskočili nechajúci ich v mláke“ za sebou -celý život sa o nich starali a teraz sú už nič- staré, nepraktické…zaostalé


          kde ostala láska? spolu s krásou odišla?

                                  „toľko sa museli náhliť                         „Ich tváre sú sieťovky s denným nákupom.


                                   ku svojim kŕčovým žilám,                       Pod karfiolom a mrkvou


                                 až sa z nich stali zaostalé ženy“               ležia ich dievčenské sny,


                                                                                                   ich ambície sú zahádzané plienkami“


          ironizácia mužov -nechajú ženy, ktoré sa o nich starali a idú za mladšími


          i útok na ženy, aby sa prebudili a zistili, či naozaj takéto byť chcú „A sivé dni sú chlebom našich zaostalých žien, v ich taškách štrkocú ako kľúče od strateného domu“

c)
       
báseň Návraty z pôrodnice


          lyrické texty sú prerušené prozaickými -sú ako fakty, dôkazy -objektívnosť


          veľmi aktuálne


          ukazuje bezvýchodiskovú situáciu niektorých ľudí „Za bránou nečaká taxík a radosť muža, ako vizitka skrytá v kytici, nezosýpa sa na ženinu pýchu“


          ide tu i o zodpovednosť -je možne priviesť dieťa do tohoto sveta? bez lásky?


          ženy sú často osamotené, nepochopené -nechané napospas osudu


          odkladanie detí do detských domovov -čo je toto za svet? „kôstky ocmúľaného ovocia“ -rodičia si užijú tú dužinu, ale následok už radšej vyhodia -zbavia sa kôstky


          iné zase chcú deti, ale nemôžu mať alebo narodia sa im deti postihnuté „musia kolísať detskú bolesť“ „prečo nevyšli z lona tých, ktorým sa z mesiaca na mesiac rozbíja nádej a ktoré závistne, smutne sa chýlia k cudzím kočíkom a doma, opreté o nechápavých mužov, vzlykajú nad rozprávočkou z rádia-“

d)
      
báseň Večer pred odchodom „Ten večer má oči zviazaného zvieraťa. A ich manželia a milenci trúsia svoje sofizmy: Áno, tak je to správne, dieťa ti môže len ublížiť, si slabá, vyhneš sa hanbe. No ženy len chodia a chodia a boja sa pozrieť na stôl a v nečujnom plači ich lona rachotí čosi cudzie a strašné ako krvavý kočík, ktorý sa rúti dolu svedomím.


          žena po interrupcii -opustená a prázdna


          muž jej nepovie potešujúce slovo, len mudruje


          žena sa trápi, lebo prišla o časť seba – o niečo z jej lona

e)
      
báseň Krájanie


          analýza ženskej duše po rozchode s mužom


          ona bola pobožná, vážna, tichá, pracovitá, poriadkumilovná


          muž náhle odišiel a „zabudol zhasiť lampu“


          krájanie -žena spomína na fádne roky, domácnosť v nude -všednosť; očakávania boli veľké a nesplnené „Schytila srdce do oboch rúk, položila ho na stôl a kuchynským nožom ho začala krájať ako knedlík.“ „…z jeho neznámych hlbín padali fádne roky, nádeje skrvavené, zadreté triesky, padalo chrápanie nocí, kedysi podobné snom, tisíce vydrhnutých dlážok, tisícky hrncov a túžob a krokov,…“

f)
       
báseň Vdovy


          ženy pochovávajúce manželov -niekedy to je pre ne úľava


          konečne sa vrátia domov a môžu voľne dýchať, otvoriť okná a pustiť dnu čerstvý vzduch „…a oči nebudú ich páliť a ruky ich nebudú bíjať, bože, predsa len úľava!“


          láska zomrela už pred rokmi, pochovávajú len schránku


          konečne cítia akúsi voľnosť -rozlet -nemajú zviazané krídla