Ján Kollár

                    i.        Životopis -doba


          klasicizmus


          študoval v Bystrici, Bratislave a Jene v Nemecku, kde ho zasiahol nemecký nacionalizmus -je rozčarovaný z rozpínavosti na úkor Slovanov -ponemčovanie a odrodilstvo zo strany Slovákov


          zoznámil sa s Nemkou Frederikou Schmidtovou -jeho životná láska -stretli sa s odporom jej matky, a tak čakali 15 rokov na svadbu -ona je Mína v Slávy dcére


          častá ľúbostná tematika spojená s vlasteneckou


          1821 Básne Jána Kollára -poznačené nešťastnou láskou

                  ii.        Slávy dcéra


          Předspěv -dominuje vlastenecká téma -Kollár tu žiali nad postavením Slovanov; kolíska (slávna minulosť) a rakva (zlá prítomnosť); verí však, že pravda zvíťazí


          1.spev Sáva -spomienky na šťastné roky lásky v Jene a zároveň rozlúčka s Mínou; delí svoje city- nevie, či ľúbiť Mínu, a či vlasť


          2.spev Labe, Rén, Vltava – putovanie po polabských krajinách -Slovania sú rovnocenným národom; „Pravou vlast jen v srdci nosíme, tuto nelze bíti ani krásti!“


          3.spev Dunaj„Buďme celek a ne droptové!“ viera v lepšiu budúcnosť -kultúra sa stane svetoznámou


          4.spev Léthe -slovanské nebo, ospevuje vlastencov


          5.spev Acheron -slovanské peklo, odsudzuje zradcov


          národnobuditeľské a ľúbostné motívy


          lyricko-epická skladba

                iii.        Vzťah k téze


          1.spev -ospevuje svoju milú Mínu, spomína na stretnutia s ňou, zamýšľa sa nad láskou, na záver sa s ňou lúči a sľubuje jej vernosť


          Mína jednak ako básnikova milá, ale aj ako bájna dcéra bohyne Slávy predstavuje vlastnosti všetkých slovanských diev


          rozhodne sa rozdeliť srdce na dve polovice: jednu dá Míne, druhú vlasti


          2.spev -namiesto konkrétneho zážitku, básnik uvažuje o láske všeobecne


          láska, cit -základ vzťahu básnika k svetu


          žiaľ nad nenaplnenou láskou, pomáha autorovi hlbšie precítiť žiaľ nad porobeným národom


          láska je chápaná ako smútok: autor Mínu nedosiahne


          tak ako básnik verí, že jeho láska k Míne pretrvá za hrob, tak verí aj vo veľkú budúcnosť Slovanov


          prvky klasicizmu: láska -cit; elegické districhon -časomiera


          prvky romantizmu: láska k vlasti; láska k národu -k slovanstvu; prízvučná prozódia

I.
                    
Andrej Sládkovič

                    i.        Životopis a doba


          romantizmus -štúrovec


          rodina učiteľa -klasicistické diela v Banskej Štiavnici


          stretol Máriu Pištovú; Bratislava -lýceum


          V Halle študoval Heglovu filozofiu

                  ii.        Marína


          veľká lyricko-epická skladba; 2.časť je symbolická


          inšpirácia -básnikova láska Mária Pišlová


          forma -veľká lyricko-epická skladba v 291 strofách


          nosná línia -láska k žene, láska k vlasti


          obsah -autorov ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína, uvádza ju ako „centrum, živel, nebo, jednota krás“, ako niečo, pre čo sa mu oplatí žiť

                iii.        Vzťah k téze


          postupne nadobúda konkrétne črty, až pred čitateľom vyvstane reálny obraz Maríny: žena „z mäsa a krvi“, ktorá má „nebeskú tvár“, „hviezdne oči a rty ružové, vábne líce, ľaliové ňadrá a pekné údy“


          po vykreslení predstáv básnik vyspieva svoje ľúbostné opojenie, silu a trvácnosť svojho citu:


          anafora „možno mi…“ + gradácia „nemožno mi ťa neľúbiť“


          Sládkovič obhajuje právo na lásku (polemika so štúrovským odsúdením lásky, ako niečoho nízkeho)


          presviedča krajanov o svojich citoch, predstavuje Marínu ako vidinu, bohyňu, anjela


          v ďalších strofách obraz Slovenska, prelínanie básnikovej lásky k Maríne a vlasti: „Vlasť drahú ľúbiť v pekne Maríne Marínu drahú v peknej otčine A obe v jednom objímať!“


          básnik sa oddáva vidinám -Marína ako Madona s dieťaťom v náručí, počúva jej spev i vyznanie


          ale Marína sa musí vydať, zaľúbenci nedokázali ochrániť svoju lásku pred mocou peňazí a predajnej morálky (motív motýľa -pernikár Ján Gerža, básnikov sok, Si berie Marínu)


          Marína sa postupne mení na vidinu „A ľúbosť? – ľúbosť k deve umrela, keď umrela moja deva; Víla! ty zostaň tam v svojom nebi – mňa ešte zemské viažu potreby a vlasť moja je na zemi!“


          odoláva volaniu víly Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti, a to preto, že ho potrebuje vlasť


          Sládkovič chápe lásku nielen ako vášeň, ľúbostný cit, ale láska odkrýva zmysel života, zdroj istoty, pomáha prekonávať prekážky


          cez lásku k Maríne objavuje lásku k životu


          láska, krása a Marína sú identické pojmy „Moja Marína, moja vlasť“


          láska k národu sa mu stáva logickým pokračovaním lásky k žene


          hľadá princíp, ktorý by trvalejšie osvetľoval zmysel života a nachádza ho v mladosti -mladosť ako stav ducha -túžba človeka po kráse „A čo je mladosť? -Dvadsaťpäť rokov? Ružových tvárí mlaď jará? Či údov sila? Či strmosť krokov? Toto všetko sa zostará! Mladosť je túžba živá po kráse…“


          idealizácia, výnimočnosť Maríny, subjektivizmus, iracionalizmus, veršovaný presah, sylabičnosť, umel.prost.